Život Prešova
online
online
Slovenská knižnica pre nevidiacich požičiava knihy v Braillovom písme i na CD
16.03.2012 Levoča
Levoča/Bratislava 16. marca (TASR) – Knižný trh len okrajovo zasahuje do sektoru pre nevidiacich, hoci aj tu sa situácia mení i pod vplyvom noviniek - zvukových kníh. Pre potreby nevidiacich vznikla na Slovensku knižnica, distribujúca knihy nielen prezenčne, ale aj poštou.
Prvá Slepecká knižnica, ktorá mala knihy v Braillovom písme, vznikla 25. októbra 1955 v Báhoni na Slovensku. Mala 14 kníh. Knižnica sa presťahovala do Levoče v roku 1971. Účelová budova Tlačiarne a knižnice pre nevidiacich v Levoči odovzdali do užívania 21. mája 1976. Slovenská knižnica pre nevidiacich nesie názov po Matejovi Hrebendovi (1796 – 1880), národovcovi, nevidiacom kolportérovi slovenských a českých kníh, ktorý ich ponúkal, a tým šíril národnú literatúru.
Tlačiareň pre nevidiacich, ktorá produkovala tlače v Braillovom písme, založil Jozef Vrabel 28. novembra 1946 pod názvom Slovenská slepecká tlač. Do prevádzky bola uvedená 1. októbra 1948 v Levoči. Prvou vytlačenou učebnicou tlačiarne bol šlabikár Prvé krôčky, vyšiel ešte v roku 1948.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči produkuje knihy, učebnice i časopisy v Braillovom písme, vo zvukovej forme, v digitálnej podobe a tiež v čiernotlači so zväčšeným typom písma. Vydáva aj kalendáre, vrátane reliéfneho, a 17 časopisov pre nevidiacich a slabozrakých. S nahrávaním zvukových titulov, ktoré načítavali dobrovoľníci i herci, začali v roku 1962. Prvú knihu na kompaktnom disku v systéme DAISY (Digital Audiobased Information System) pripravili vo zvukových štúdiách knižnice v roku 1997. DAISY je číslicový zvukovo-informačný systém výroby, záznamu a čítania zvukových kníh, ktorý umožňuje rýchle vyhľadávanie konkrétnych informácií v čítanom texte. DAISY zvukové knihy môžu byť prehrávané na štandardných osobných počítačoch s CD ROM mechanikou a zvukovou kartou alebo na špeciálnych CD prehrávačoch. V roku 2003 knižnica otvorila zrekonštruované nahrávacie štúdiá, ktoré sa podarilo vybaviť modernou technikou vďaka finančnému grantu japonskej vlády.
Braillové knihy tlačí vydavateľ na špeciálnej tlačiarni, ktorú získal z Nórska. Náklady na výrobu jednej knihy sú niekoľkonásobne vyššie ako na výrobu klasickej, pričom ich životnosť je podstatne nižšia.
Za projekt digitalizácie získala Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v novembri 2007 v rámci 6. medzinárodného kongresu ITAPA prvú cenu v kategórii "nové služby" v súťaži o najúspešnejší projekt v oblasti informačných technológií verejnej správy.
Ročne navštívi túto knižnicu približne 3500 používateľov a knižnica vypožičia okolo 40.000 knižničných jednotiek. Počet zásielok predstavuje asi 30.000 knižničných jednotiek. Ročne sa vyhotoví 140 titulov zvukových dokumentov a 100 titulov v Braillovom písme. V knižničnom fonde SKN sa nachádza 5500 titulov zvukových kníh a 2500 titulov kníh v Braillovom písme. Služby SKN využíva približne 900 aktívnych používateľov.
Pred predčasnými parlamentnými voľbami v marci 2012 knižnica pre svojich členov pripravila na CD nosičoch zoznam kandidátov, s ktorým sa nevidiaci voliči mohli na voľby pripraviť.
zdroje: www.skn.sk
Prvá Slepecká knižnica, ktorá mala knihy v Braillovom písme, vznikla 25. októbra 1955 v Báhoni na Slovensku. Mala 14 kníh. Knižnica sa presťahovala do Levoče v roku 1971. Účelová budova Tlačiarne a knižnice pre nevidiacich v Levoči odovzdali do užívania 21. mája 1976. Slovenská knižnica pre nevidiacich nesie názov po Matejovi Hrebendovi (1796 – 1880), národovcovi, nevidiacom kolportérovi slovenských a českých kníh, ktorý ich ponúkal, a tým šíril národnú literatúru.
Tlačiareň pre nevidiacich, ktorá produkovala tlače v Braillovom písme, založil Jozef Vrabel 28. novembra 1946 pod názvom Slovenská slepecká tlač. Do prevádzky bola uvedená 1. októbra 1948 v Levoči. Prvou vytlačenou učebnicou tlačiarne bol šlabikár Prvé krôčky, vyšiel ešte v roku 1948.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči produkuje knihy, učebnice i časopisy v Braillovom písme, vo zvukovej forme, v digitálnej podobe a tiež v čiernotlači so zväčšeným typom písma. Vydáva aj kalendáre, vrátane reliéfneho, a 17 časopisov pre nevidiacich a slabozrakých. S nahrávaním zvukových titulov, ktoré načítavali dobrovoľníci i herci, začali v roku 1962. Prvú knihu na kompaktnom disku v systéme DAISY (Digital Audiobased Information System) pripravili vo zvukových štúdiách knižnice v roku 1997. DAISY je číslicový zvukovo-informačný systém výroby, záznamu a čítania zvukových kníh, ktorý umožňuje rýchle vyhľadávanie konkrétnych informácií v čítanom texte. DAISY zvukové knihy môžu byť prehrávané na štandardných osobných počítačoch s CD ROM mechanikou a zvukovou kartou alebo na špeciálnych CD prehrávačoch. V roku 2003 knižnica otvorila zrekonštruované nahrávacie štúdiá, ktoré sa podarilo vybaviť modernou technikou vďaka finančnému grantu japonskej vlády.
Braillové knihy tlačí vydavateľ na špeciálnej tlačiarni, ktorú získal z Nórska. Náklady na výrobu jednej knihy sú niekoľkonásobne vyššie ako na výrobu klasickej, pričom ich životnosť je podstatne nižšia.
Za projekt digitalizácie získala Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v novembri 2007 v rámci 6. medzinárodného kongresu ITAPA prvú cenu v kategórii "nové služby" v súťaži o najúspešnejší projekt v oblasti informačných technológií verejnej správy.
Ročne navštívi túto knižnicu približne 3500 používateľov a knižnica vypožičia okolo 40.000 knižničných jednotiek. Počet zásielok predstavuje asi 30.000 knižničných jednotiek. Ročne sa vyhotoví 140 titulov zvukových dokumentov a 100 titulov v Braillovom písme. V knižničnom fonde SKN sa nachádza 5500 titulov zvukových kníh a 2500 titulov kníh v Braillovom písme. Služby SKN využíva približne 900 aktívnych používateľov.
Pred predčasnými parlamentnými voľbami v marci 2012 knižnica pre svojich členov pripravila na CD nosičoch zoznam kandidátov, s ktorým sa nevidiaci voliči mohli na voľby pripraviť.
zdroje: www.skn.sk
0
www.ZIVOTPO.sk
